𝗘𝗠𝗕𝗔𝗜𝗫𝗔𝗗𝗢𝗥𝗔 𝗣𝗢𝗥𝗧𝗨𝗚𝗔𝗟 𝗜𝗛𝗔 𝗧𝗜𝗠𝗢𝗥-𝗟𝗘𝗦𝗧𝗘 𝗛𝗔𝗟𝗔’𝗢 𝗞𝗢𝗢𝗥𝗗𝗘𝗡𝗔𝗦𝗔𝗨𝗡 𝗦𝗘𝗥𝗩𝗜𝗦𝗨 𝗛𝗢 𝗣𝗥𝗘𝗭𝗜𝗗𝗘𝗡𝗧𝗘 𝗔𝗨𝗧𝗢𝗥𝗜𝗗𝗔𝗗𝗘 𝗠𝗨𝗡𝗜𝗦𝗜𝗣Á𝗟 𝗟𝗔𝗨𝗧É𝗠 𝗞𝗢𝗡𝗔-𝗕𝗔 𝗣𝗥𝗢𝗝𝗘𝗧𝗨 𝗞𝗢𝗡𝗦𝗧𝗥𝗨𝗦𝗔𝗨𝗡 𝗡𝗢 𝗥𝗘𝗔𝗕𝗜𝗟𝗜𝗧𝗔𝗦𝗔𝗨𝗡 𝗜𝗛𝗔 𝗦𝗨𝗞𝗨 𝗧𝗨𝗧𝗨𝗔𝗟𝗔

3 September 2025

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗧𝗲𝗿𝘀𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟮𝟲 𝗔𝗴𝗼𝘀𝘁𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀, 𝗦𝗛, simu vizita husi 𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Embaixadora Portugal iha Timor-Leste, 𝗦𝗿𝗮. 𝗠𝗮𝗿𝗶𝗮 𝗠𝗮𝗻𝘂𝗲𝗹𝗮 𝗙𝗿𝗲𝗶𝘁𝗮𝘀 𝗕𝗮𝗶𝗿𝗿𝗼𝘀, hodi koordenasaun servisu relasiona ho konstrusaun Edifísiu foun ba Sentru Civika Kultural Nino Conis Santana nian, no reabilitasaun Kampu fotibol iha Suku Tutuala, audiénsia ne’e hala’o iha Sala Gabinete Prezidente Autoridade Munisipál Lautém.

Iha intervista, 𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀, 𝗦𝗛, nafatin apoiu programa husi korpu bilaterál sira no parseiru dezenvolvimentu sira, hodi hala’o ba kualkér atividade ne’ebé fó benefísiu ba Povu Autoridade Munisipál Lautém apoiu programa.

Enkuantu, lider másimu iha Munisípiu Lautém konfirma, objetivu vizita husi Sua.Eselénsia, Embaixadora Portugal iha Timor-Leste mai iha Administrasaun Autoridade Munisipál Lautém atu halo koordenasaun ba atividade balun ne’ebé sei finansia husi Embaixada Portugal, hanesan Konstrusaun ba Sentru Civika Kultural Nino Conis Santana iha Postu Administrativu Tutuala, Suku Tutuala.

Durante iha enkontru ne’e, Sua.Eselénsia Embaixadóra Portugal esplika, iha fulan Outobru komesa hahú ona konstrusaun ba Sentru Civika Kultural Nino Conis Santana, nune’e fin do Ano ba tinan oin bele halo inaugurasaun ba projetu refere, inklui mós Embaixadora aprezenta kona-ba reabilitasaun kampu fotibol iha Postu Administrativu Tutuala Suku Tutuala nian.

Aleinde ida ne’e, Embaixadora Portugal iha Timor-Leste mós aprezenta proposta ida kona-ba reabilitasaun Kapela São José iha Suku Tutuala, maibé proposta ida ne’e sei ko’alia ho Bispo Diocese Baucau, Dom Leandro Maria Alves, atu hala’o reabilitasaun kapela iha Postu Administrativu Tutuala.

Embaixadóra mós aprezenta proposta ida mai iha Autoridade Munisipál Lautém ba Patrimonia Estadu nian hanesan uma antiga tempu portugeza nian hamutuk 4 iha Suku Moru Postu Administrativu Lautém, tanba uma ki’ik oan ne’ebé hakerek hela primeiru sokoru sira atu reabilita fatin ida ne’e.

Nune’e mós husu atu aumenta aula ba iha Eskola Primaria iha Suku Parlamentu, ne’ebé agora dadaun hela iha, ne’ebé fó hanorin husi Madre sira.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗦𝗲𝗴𝘂𝗻𝗴𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟭 𝗦𝗲𝘁𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

Autoridade Munisipál Lautém, liu husi reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretáriu Munisipál Planeamentu Investimentu no Dezenvolvimentu Integradu, 𝗦𝗿. 𝗧𝗶𝗯𝘂𝗿𝘀𝗶𝗼 𝗱𝗼𝘀 𝗦𝗮𝗻𝘁𝗼𝘀, prezide serimónia Içar Bandeira Nasionál, ba Semana Dahuluk fulan Setembru nian, ne’ebé responsavel husi Diresaun Servisu Munisipál Edukasaun Munisípiu Lautém, ne’ebé hala’o iha resintu Administrasaun Autoridade Munisipál Lautém.

Iha intervensaun, reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretáriu Munisipál Planeamentu Investimentu no Dezenvolvimentu Integradu,𝗦𝗿. 𝗧𝗶𝗯𝘂𝗿𝘀𝗶𝗼 𝗱𝗼𝘀 𝗦𝗮𝗻𝘁𝗼𝘀, agradese ba Komisaun Organizadora, ne’ebé fó servisu makas ba atividade rua hanesan Loron FALINTIL no Konsulta Popular.

Tanba ida ne’e, husu ba kada Seksaun ne’ebé inklina an iha Komisaun Organizadora ba loron nasionais sira, tenke kontrola nafatin ninia funsionáriu sira, atu nune’e bainhira iha servisu ruma partisipa nafatin hodi hala’o atividade.

Reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém reforsa tan katak, fulan oin sei iha atividade ba loron 28 Novembru ba Proklamasaun Independenia ba dala 50, nune’e ba kada Seksaun sira tenke servisu nafatin ho responsabilidade atu nune’e bele fó susesu tan ba loron nasionais 28 Novembru ne’ebé sei iha fulan oin mai.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗦á𝗯𝗮𝗱𝘂, 𝟯𝟬 𝗔𝗴𝗼𝘀𝘁𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, hamutuk ho membru Parlamentu Nasionál, 𝗦𝗿. 𝗔𝗹𝗯𝗶𝗻𝗼 𝗱𝗮 𝗦𝗶𝗹𝘃𝗮, 𝗦𝗿𝗮. 𝗠𝗮𝗿𝗶𝗮 𝗔𝗻𝗮𝗯𝗲𝗹𝗮 𝗦á𝘃𝗶𝗼, Reprezentante Komandu F-FDTL 𝐊𝐨𝐫𝐨𝐧𝐞𝐥 𝐁𝐞𝐧𝐞𝐝𝐢𝐭𝐨 𝐃𝐢𝐚𝐬 𝐐𝐮𝐢𝐧𝐭𝐚𝐬 “𝐏𝐔𝐍𝐔 𝐅𝐀𝐍𝐔” reprezentante CNE, reprezentante Ministeriu Petróleu no Rekursu Minerais, reprezentante Sekretáriu Estadu Kooperativa, Diretor Komisaun Anti Korupsaun, reprezentante Prezidente CMCLN Munisípiu Lautém, Prezidente Kamara Komérisu Industria Timor-Leste Munisípiu Lautém, reprezentante Komandante Polísia Nasionál Timor-Leste, Munisípiu Lautém, Veteranu/a ba família Eroi no martir sira no Povu Munisípiu Lautém hala’o ona selebrasaun loron Konsulta Popular ba dala 26 ne’ebé ho tema “Lori Paz ba Mundu”, nune’e Autoridade Munisipál Lautém hala’o ho atividade oin-oin hodi hanoin hikas fali ba loron 30 de Agostu 1999, iha ne’ebé Povu Timor-Leste aten-barani no firme ba determinasaun hodi hakat ba urna sentru votasaun hodi deside nasaun no Povu nia destinu, atividade ne’e hala’o iha Kampu 28 Novembru iha área dores Feira Podutu Lokál nian iha Postu Administrativu Lospalos Vila.

Iha diskursu, 𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀, 𝗦𝗛, hateten, iha loron 30 de Agostu 1999 iha tempu difisil tebes, iha tempu ida ne’e timor oan sira ida-idak vontade ho aten brani, organizadu ba determinasaun hodi hakat ba urna votasaun atu determina destinu rai ne’e ho povu ne’e nia desizaun liu husi votasaun Konsulta Popular ne’ebé ho rezultadu 78,5 Povu Timor-leste hili dala ukun rasik an.

Tanba ida ne’e, Autoridade Munisipál Lautém hamutuk ho Povu komemora ona loron Historiku ida ne’e ba dala 26, maibé historia Konsulta Popular sei fresku iha ita-nia memória, momentu ida ne’e fó oportunidade la’os de’it atu hamutuk sai sasin konta historia pasadu, maibé atu halo reflesaun kle’an kona-ba sakrifísiu no dedikasaun tomak ba timor oan lubuk mak halo prosesu libertasaun da pátria, ita labele haluhan katak, iha ema barak mane no feto katuas ferik labarik no joven ne’ebé sakrifika sira nia an, la’ós tanba buat seluk, maibé ho objetivu sagradu ida katak, ita-nia Bandeira hasai hodi livre iha rai Lafaek Timor Lorosa’e.

Nune’e lider másimu iha Munisípiu Lautém sujere ba Jerasaun kontinuador tau as interese ho responsabilidade hodi rekoñese sakrifísiu sira, valoriza veteranu/a sira, kombatente no família martir sira hodi hatutan historia ne’ebé jerasaun inspira hodi bele moris tuir loro-loron. Tanba nee hakarak aproveita momentu ida ne’e enkoraja no apela nafatin ba entidade sira hotu iha Munisípiu Lautém hahú husi nivel Governasaun Sosiedade Sivil, Setor privadu, partidu polítiku Organizasaun rezisténsia, juventude, Estudante no Komunidade sira hotu atu utiliza historia pasadu, nu’udar lalenok di’ak, hodi hateke ba futuru, maski iha defisiénsia aspetu Politiku no sosiál labele sai barreira ba ita-nia dezenvolvimentu, maibé tenke prinsípiu no valór unidade no determinasaun iha ita-nia prátika moris loroloron nian hodi luta ba Edukasaun, Saúde no luta ba dezenvolvimentu ne’ebé justu ba ita-nia komunidade, tanba ida ne’e ohin ita la’os de’it komemora historia, maibé mós atu reafirma ita komprimisiu atu fó kontinuidade ba prosesu dezenvolvimentu ida ne’ebé ekilíbriu inkluzivu, justu no sustentavel nune’e bele lori moris di’ak ba ita-nia komunidade.

Iha ámbitu serimónia Loron Konsulta Popular, Autoridade Munisipál Lautém ofisialmente ajudus umanitária Fos 25kg ba komunidade Vulneravel sira ne’ebé identifika husi Xefe Suku sira, atribuisaun prémiu ba mellor klasifikasaun husi kompetisaun ho modalidade hanesan, Dansa Kultura ba Loron FALINTIL nian, mellor klasifikasaun ba modalidade Poezia ba iha Loron FALINTIL, mellor klasifikasaun Coru no Kansaun ba loron FALINTIL, mellor klasifikasaun modalidade Sertame ba loron FALINTIL, Mellor Klasifikasaun ba iha modalidade Gastronomi, te’in produtu lokál ba loron FALINTIL.

Komisaun Organizadora (KO) atribuisaun prémiu ba mellor klasifikasaun husi kompetisaun ho modalidade hanesan, Koru no Kansaun ba Loron Konsulta Popular, Jogu Torneiu Futsal, Arte Zenatu, nune’e mós atribuisaun prémiu ba mellor klasifikasaun husi kompetisaun ho modalidade Jogu Torneiu Futsal Loron Konsulta Popular.

Nune’e mós iha atividade desportiva Boxing husi Sasana, Natura Boxin Clube-NBC ho Sasana, Lospala Boxing Clube-LBC halo animasaun Komunidade liu husi Exibisaun Atleta sira husi Clube Rua Perpara ona iha loron 30 Kalan nian, no iha mós Jogu Excebisaun hetan Partisipa Atl mós husi Sanana El’ Matador Boxing Clube ho nia Atleta, nune’e ba fulan Novembru Komemorasaun Loron Proklamasau Independesia 28 Novembru ba dala 50 tinan 2025 sei realiza mós eventu Boxing iha fatin Ginazio Munisípiu Lautém.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

𝐋𝐨𝐬𝐩𝐚𝐥𝐨𝐬, 𝐒𝐞𝐠𝐮𝐧𝐝𝐚-𝐟𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟏𝟖 𝐀𝐠𝐨𝐬𝐭𝐨 𝟐𝟎𝟐𝟓

Autoridade Munisipál Lautém hamutuk ho reprezentante Komandu Falintil Forsa Defesa Timor-Leste (F-FDTL), Major Jenerál 𝗝𝗼ã𝗼 𝗠𝗶𝗿𝗮𝗻𝗱𝗮 “𝗔𝗟𝗨𝗖 𝗗𝗘𝗦𝗞𝗔𝗥𝗧𝗘𝗦” no Ministru Petroleu no Rekursu Minerais, 𝐒𝐫. 𝐅𝐫𝐚𝐧𝐜𝐢𝐬𝐜𝐨 𝐝𝐚 𝐂𝐨𝐬𝐭𝐚 𝐌𝐨𝐧𝐭𝐞𝐢𝐫𝐨, ne’ebé destakadu mai iha Munisípiu Lautém, ho Povu Munisípiu Lautém hala’o selebrasaun loron nasionál 20 Agostu 1975 no 20 Agostu 2025 ba dala 50 Ezistensia FALINTIL nian, atividade serimónia ne’e hala’o iha Kampu 28 Novembru Lospalos Vila.

Serimónia refere, inspetór husi Ministru Petroleu Rekursu no Minerais (MPRM) 𝐒𝐫. 𝐅𝐫𝐚𝐧𝐜𝐢𝐬𝐜𝐨 𝐝𝐚 𝐂𝐨𝐬𝐭𝐚 𝐌𝐨𝐧𝐭𝐞𝐢𝐫𝐨, to’o remata, aleinde ne’e mós Sua.Exçelénsia, Ministru Petroleu no Rekursu Minerais (MPRM) 𝐒𝐫. 𝐅𝐫𝐚𝐧𝐜𝐢𝐬𝐜𝐨 𝐝𝐚 𝐂𝐨𝐬𝐭𝐚 𝐌𝐨𝐧𝐭𝐞𝐢𝐫𝐨, ofisiál le ninia diskursu no Komandu Jerál Forsa Armada reprezentante husi Major Jenerál 𝗝𝗼ã𝗼 𝗠𝗶𝗿𝗮𝗻𝗱𝗮 “𝗔𝗟𝗨𝗖 𝗗𝗘𝗦𝗞𝗔𝗥𝗧𝗘𝗦” mós le ninia diskursu.

Enkuantu iha serimónia ne’e iha mós Desfile Popular no Marsa Popular la’o ain ne’ebé partisipa husi, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, reprezentante Komandu Falintil Forsa Defesa Timor-Leste (F-FDTL), Major Jenerál João Miranda “ALUC ” Deskartes no Ministru Petroleu no Rekursu Minerais, Sr. Francisco da Costa Monteiro, 𝐊𝐨𝐫𝐨𝐧𝐞𝐥 𝐁𝐞𝐧𝐞𝐝𝐢𝐭𝐨 𝐃𝐢𝐚𝐬 𝐐𝐮𝐢𝐧𝐭𝐚𝐬 “𝐏𝐔𝐍𝐔 𝐅𝐀𝐍𝐔” Coronel 𝐍𝐮𝐧𝐞𝐬, Partidu Polítiku sira ne’ebé eziste iha tinan 1975 no Organizasaun Rezisténsia sira hanesan, Obzelatil, Ozetil, Fitun, Sagrada Família, Dewan Soliedaridade, Renetil no Falintil Forsa Defesa Timor-Leste (F-FDTL), Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém, Veterano/a, Família Mártires da Patria, Seguransa Sivil, Bombeirus, Funsionáriu sira, Estudante sira husi Eskola Sekundária Jeral Nino Conis Santan, Komunidade Sosiedade ne’ebé hale’u Kampu 28 Novembru Lospalos Vila, nune’e mós iha atividade Karavan.

Iha entrevista, 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝐒𝐫. 𝐌é𝐥𝐢𝐨 𝐝𝐞 𝐉𝐞𝐬𝐮𝐬, 𝐒𝐇, lori povu Munisípiu Lautém agradese no parabeniza ba FALINTIL ne’ebé selebra tinan 50 Ezisténsia FALINTIL nian, parabeniza mós As-Wain sira, ne’ebé dedika sakrifísiu sira nia an tomak ba rai ida ne’e ikus bele hetan nia Independensia.

Nu’udar Autoridade Munisipál Lautém agradese tomak ba apoiu husi Ministériu Defeza liu husi Komandu F-FDTL ba tinan ida ne’e hodi bele selebrasaun tinan 50 Ezisténsia FALINTIL nian iha Munisípiu Lautém, tanba Munisípiu Lautém nu’udar Rejiaun Um Ponta-Leste. Kona-ba Preparasaun ba atividade 20 Agostu tinan 50 Ezisténsia FALINTIL, responsavel iha Munisípiu Lautém salienta, atividade ne’e enkaixa ba Komemorasaun mak hanesan, Desfile Popular, Karavana, Sertame, Kuis, Poezia, Dansa Kultural, Muzika Rezisténsia no atividade sira seluk inklui reflesaun kalan relasiona Historia Falintil 1975 to’o 1999. Tanba Munisípiu Lautém Selebrasaun 20 Agosto tinan 50 Ezisténsia FALINTIL, iha loron 18 Agostu 2025 no 20 de Agostu mak sei hala’o iha nasionál, tanba ida ne’e Munisípiu Lautém nu’udar rejiaun Um Ponta-Leste.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝐋𝐚𝐮𝐭é𝐦, 𝐒á𝐛𝐚𝐝𝐮, 𝟏𝟔 𝐀𝐠𝐨𝐬𝐭𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟓

Autoridade Munisipál Lautém, liu husi Sekretáriu Munisipál Planeamentu Investimentu no Dezenvolvimentu Integradu (PIDI), 𝐒𝐫. 𝐓𝐢𝐛𝐮𝐫𝐬𝐢𝐨 𝐝𝐨𝐬 𝐒𝐚𝐧𝐭𝐨𝐬, reprezenta Prezidente Autoridade Munisipál Lautém hamutuk ho Chefe Casa Civil, Prezidénsia da Repúblika, 𝐒𝐫𝐚. 𝐉𝐞𝐬𝐮í𝐧𝐚 𝐌𝐚𝐫𝐢𝐚 𝐅𝐞𝐫𝐫𝐞𝐢𝐫𝐚 𝐆𝐨𝐦𝐞𝐬, entrega uma dignu ba oan kiak na’in neen ne’ebe lakon Inan ho Aman iha tinan ida nia laran hodi husik labarik nain neen, moris iha situasaun ne’ebe defisil tebes, entrega uma ne’e iha Suku Serelau, Postu Administrativu Lautém, Munisípiu Lautém.

Alende entrega Uma Dignu, Casa civil Presidente da Republik Timor Leste entrega mós apoiu nesesidade báziku hanesa foos, mina, mantolun no manta, hodi fó tulun ba komunidade ne’ebé Voneravel iha Suku Serelau, programa ne’e organiza hosi Casa Sivil Unidade Servisu Sosiedade Sivíl ba Asuntu Sosiál, ne’ebé hetan proposta Xefe Suku Serelau no hetan resposta hosi Xefe Estadu, José Ramos-Horta kona-ba situasaun oan kiak na’in neen nian, tanba situasaun ne’ebé oan kiak na’in neen hasoru ne’e grave tebes.

Iha intervensaun, reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretáriu Munisipál Planeamentu Investimentu no Dezenvolvimentu Integradu (PIDI), 𝐒𝐫. 𝐓𝐢𝐛𝐮𝐫𝐬𝐢𝐨 𝐝𝐨𝐬 𝐒𝐚𝐧𝐭𝐨𝐬, Agradese tebes ba Prezidente da Republika hamutuk ho nia ekipa ne’ebé bele oferese uma dingu ida ba oan kiak na’in neen iha Suku Serelau, Postu Lautem, Munisípiu Lautém. Sente triste tebes, tanba hare kondisaun oan kiak na’in hasoru moris ne’ebe nakonu ho sofremento, tanba sira nia Inan Aman lakon hotu iha mundu, tanba ida ne’e husu ba lider Komunitaria sira iha Suku Serelau kontinua tau matan nafatin oan kiak neen ne’e hodi fó informasaun di’ak ba Autoridade Postu no Munisipal atu kontinua fo assistensia ba Difikuldade ne’ebe mak sira infrenta.

Iha fatin ne’ebé hanesan, Chefe Casa Civil, Prezidénsia da Repúblika, 𝐒𝐫𝐚. 𝐉𝐞𝐬𝐮í𝐧𝐚 𝐌𝐚𝐫𝐢𝐚 𝐅𝐞𝐫𝐫𝐞𝐢𝐫𝐚 𝐆𝐨𝐦𝐞𝐬, hateten, oan kiak sira ne’ebé lakon sira-nia inan-aman tu-tuir malu no husik hela iha kondisaun moris ne’ebé prekáriu tebes, tanba iha mensajen emosionál husi bin boot hodi espresa agradesimentu kle’an ba Prezidente Ramos-Horta, katak nia tenke abandona ninia edukasaun iha nivel superiór hodi tau matan ba ninia alin sira ne’ebe sei ki’ik, entre husi sira nain neen nia alin ida ho defisiénsia Fijiko. “Ami moris iha situasaun ida ne’ebé susar tebes, uma ida-ne’e hanesan esperansa foun ida,” nia hatete, hodi agradese ba Prezidente ho matan wen, tanba fornese ba sira uma ida ne’ebé seguru no loloos.

Husi medida metru 8×7, kuartu 3, sala vizita 1, dapur ida, no hariis fatin ida, ajudu ida ne’e hanesan kompromisu estadu nian hodi proteje nia povu. Iha komprimisiu husi S.E. Presidente da Republika laos deit fo ajuda Uma dignu ba Benefisiario sira maibe sei fo mos Fundus Kiik hodi Loke kios kiik iha Uma Sorin maibé tanba distánsia dook oituan hosi komunidade sira, nune’e Fasilita hodi Sosa Karau Rua hodi fo ba sira hodi bele tau matan no hakiak. Totál orsamentu ba uma ne’e $14,511.00 inklui ona mobiliárius ho sasán dapur nian. Halo hosi funsionáriu badaen Prezidénsia na’in 4 iha tempu fulan 3 nia laran.

Oan kiak na’in 6 ida ne’e lakon sira nia inan no aman la dook malu, sira nia inan hahú lakon iha fulan Junu 2022 no kontinua sira mós lakon sira nia aman iha fulan Dezembru 2023, entre sira na’in ne’e oan primeiru feto mak iha idade boot ho idade 20, ne’ebé durante ne’e sira inan no aman lakon iha sira nia leet hanesan sai tau matan no inan ba oan kiak na’in 5, entre sira na’in 5 ne’e mós oan kiak feto ida mak moras defisiénsia.

Xefe Suku Serelau ho matan wen, hodi konta historia oan kiak na’in neen nia situasaun bainhira Inan Aman husik, bainhira sira nia inan no aman mate hotu, oan kiak na’in 6 ne’e hela nafatin iha uma talin ne’ebé ho kondisaun dodok, maibé oan kiak na’in 6 ne’e pasiénsia hela nafatin maski uma refere la dignu ba sira iha tempu kalan no tempu loron, maibé iha tempu kalan maka ba toba nia maun nia uma no balun ba toba iha tian nia uma no inan ki’ik sira nia uma.

Bainhira sai husi eskola mai uma, alin mane sira hamutuk ho nia maun naran Rozilo ne’ebe organiza nia alin sira ne’e ba tasi ibun hodi halibur fatuk depois tula mai iha Estrada ninin hodi baku ba Kerikil hodi fan hodi hetan osan nune’e sustenta sira moris. Uma ida ne’e la’os de’it fó mahon ba sira, maibé sei sai fatin esperansa nian ba oan kiak na’in 6 sai fatin hakmatek ba sira hodi estuda, fatin atu hateke ba loron aban ne’ebé sei di’ak liu ba loron ohin.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝐋𝐨𝐬𝐩𝐚𝐥𝐨𝐬, 𝐃𝐨𝐦𝐢𝐧𝐠𝐨, 𝟏𝟕 𝐀𝐠𝐨𝐬𝐭𝐨 𝟐𝟎𝟐𝟓

Autoridade Munisipál Lautém, liu husi Komisaun Organizadora organiza atividade serimónia reflesaun iha ámbitu Komemorasaun Aniversáriu Tinan 50 Ezisténsia FALINTIL nian, hodi hanoin filafali pasajen FALINTIL 1975 to’o 1999, ne’ebé partisipa másimu husi Ministru Petróleu no Rekursus Minerais, 𝐅𝐫𝐚𝐧𝐜𝐢𝐬𝐜𝐨 𝐝𝐚 𝐂𝐨𝐬𝐭𝐚 𝐌𝐨𝐧𝐭𝐞𝐢𝐫𝐨, Maijór Jenerál 𝐉𝐨ã𝐨 𝐌𝐢𝐫𝐚𝐧𝐝𝐚 “𝐀𝐥𝐮𝐜 𝐃𝐞𝐬𝐜𝐚𝐫𝐭𝐞𝐬, FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) 𝐊𝐨𝐫𝐨𝐧𝐞𝐥 𝐁𝐞𝐧𝐞𝐝𝐢𝐭𝐨 𝐃𝐢𝐚𝐬 𝐐𝐮𝐢𝐧𝐭𝐚𝐬 “𝐏𝐔𝐍𝐔 𝐅𝐀𝐍𝐔” Coronel 𝐍𝐮𝐧𝐞𝐬, Komandu Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém, Veteranu/a, Estudante no partisipante sira seluk, atividade reflesaun ne’e hala’o iha Salaun GOR Lospalos Vila.

Iha intervensaun, 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝐒𝐫. 𝐌é𝐥𝐢𝐨 𝐝𝐞 𝐉𝐞𝐬𝐮𝐬, 𝐒𝐇, hateten, Autoridade Munisipál Lautém hetan priviléjiu ida husi Ministériu Defesa, liu husi Komandu F-FDTL atu komemora tinan 50 Ezisténsia FALINTIL nian iha rejiaun Um Ponta-Leste ne’ebé destinadu iha Munisípiu Lautém.

Tanba ida ne’e mak ohin kalan tama ona Refleksaun kalan nian, nune’e nu’udar Prezidente Autoridade Munisipál Lautém agradese ba Ministériu Defeza no Komandu F-FDTL, Ministériu Petroleu Rekursu Minerais apoiu tomak hodi Autoridade Munisipál Lautém hodi bele hala’o festeja loron Falintil ba dala 50 iha Munisípiu Lautém.

Nu’udar Prezidente Autoridade Munisipál Lautém husu husu ba partisipante sira hotu, ne’ebé hola parte iha kalan Refleksaun ida ne’e, partisipa ho másimu atu nune’e bele hatene lala’ok FALINTIL nian, ne’ebé Orador na’in tolu sei esplika, Ministru Petróleu no Rekursus 𝐌𝐢𝐧𝐞𝐫𝐚𝐢𝐬, 𝐅𝐫𝐚𝐧𝐜𝐢𝐬𝐜𝐨 𝐝𝐚 𝐂𝐨𝐬𝐭𝐚 𝐌𝐨𝐧𝐭𝐞𝐢𝐫𝐨, lori mateira ho tópiku “𝐏𝐚𝐩é𝐥 𝐄𝐬𝐭𝐚𝐝𝐮 𝐧𝐨 𝐆𝐨𝐯𝐞𝐫𝐧𝐮 𝐛𝐚 𝐃𝐞𝐳𝐞𝐧𝐯𝐨𝐥𝐯𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐈𝐧𝐬𝐭𝐢𝐭𝐮𝐢𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐅𝐚𝐥𝐢𝐧𝐭𝐢𝐥 𝐅-𝐅𝐃𝐓𝐋” Maijór Jenerál 𝐉𝐨ã𝐨 𝐌𝐢𝐫𝐚𝐧𝐝𝐚 “𝐀𝐥𝐮𝐜 𝐃𝐞𝐬𝐜𝐚𝐫𝐭𝐞𝐬” lori matéria ho tópiku “𝐄𝐱𝐭𝐞𝐧𝐝𝐞𝐫 𝐚 𝐏𝐚𝐳 𝐚𝐨 𝐏𝐨𝐯𝐮” no 𝐊𝐨𝐫𝐨𝐧𝐞𝐥 𝐁𝐞𝐧𝐞𝐝𝐢𝐭𝐨 𝐃𝐢𝐚𝐬 𝐐𝐮𝐢𝐧𝐭𝐚𝐬 “𝐏𝐔𝐍𝐔 𝐅𝐀𝐍𝐔” lori materiá ho tópiku “𝐇𝐢𝐬𝐭𝐨𝐫𝐢𝐚 𝐅𝐚𝐥𝐢𝐧𝐭𝐢𝐥 𝟏𝟗𝟕𝟓 𝐭𝐨’𝐨 𝟏𝟗𝟗𝟗”.

Tanba ida ne’e, komemora loron 20 Agosto tinan 50 Ezisténsia FALINTIL, Autoridade Munisipál Lautém enkaixa ho atividade oioin hanesan, Refleksaun hodi hanoin filafali pasajen FALINTIL nian, Poezia, Dansa Kultural, Kompetisaun Coru ne’ebé fahe ba parte tolu hanesan múzika rua obrigatóriu no múzika ida eskolidu maibé nia títulu ho rezisténsia nian, Karavana no Parada Militar nian, ne’ebé sei partisipa másimu husi Komandu F-FDTL Pelotaun ida, PNTL Munisípiu Lautém, Korpu Seguransa Sivíl no Bombeirus, Partidu Polítiku ne’ebé eziste iha tinan 1975 no Organizasaun Rezisténsia ne’ebé moris hodi apoiu ba iha rezisténsia ne’ebe ho ida-idak nia estardante.

Nune’e, atividade hirak ne’e, Autoridade Munisipál Lautém hala’o ona, hahú iha loron 9 Agosto ne’ebé abertura Feira Munisipál no Palku Munisipál nian, atu komemora loron Falintil no kontinua to’o iha loron 30 de Agosto Konsulta Popular iha Munisípiu Lautém.

Enkuantu, partisipa Refleksaun ida ne’e, Estudante Eskola Sekundária Jerál Nino Conis Santana, Eskola Sekundária Jerál Lere Anan Timur, Eskola Tékniku Vokasionál (Laico) aleinde ne’e mós Estudante husi Ensinu Báziku Filial no 1 2 Muapitine halo Poezia ho títulu “Da Minha Poezia é Grande Heroi”.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝐃í𝐥𝐢, 𝐊𝐢𝐧𝐭𝐚-𝐟𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟏𝟒 𝐀𝐠𝐨𝐬𝐭𝐨 𝟐𝟎𝟐𝟓

𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥𝐞𝐧𝐬𝐢𝐚, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝐒𝐫. 𝐌é𝐥𝐢𝐨 𝐝𝐞 𝐉𝐞𝐬𝐮𝐬, 𝐒𝐇, akompaña ho Diretor Servisu Munisipál Finansas Munisípiu Lautém, Xefe Departamentu Kontrolu Orsamentu no Asesor PARTISIPA, aprezenta ona proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) ba tinan fiskál 2026 iha Komité Revizaun Orsamentu (KRO), ne’ebé lidera husi Sua.Exçelensia, Primeiru Ministru (PM) Kay Rala Xanana Gusmão, iha Salaun Auditoriu Ministériu Finansas Aitarak Laran Díli.

Hafoin remata aprezentasaun Orsamentu Munisípiu Lautém iha intervista, 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥𝐞𝐧𝐬𝐢𝐚, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝐒𝐫. 𝐌é𝐥𝐢𝐨 𝐝𝐞 𝐉𝐞𝐬𝐮𝐬, 𝐒𝐇, hateten, Prezidente Autoridade Munisipál 12, no Autoridade Administrativa Atauro akompaña ho Ministru Administrasaun Estatal (MAE) mai iha Ministériu Finansas, atu aprezenta kona-ba Orsamentu Jerál Estadu kada Munisípiu nian iha Komité Revizaun Orsamentu 2026.

Ho nune’e lider másimu iha Munisípiu Lautém esplika, kada Prezidente Autoridade Munisipál aprezenta ninia Orsamentu tuir tetu orsamentu ne’ebé simu iha fulan kotuk, liuliu ba kategoria saláriu Vensimentu, Bens Servisu no Transferénsia Públika nune’e mós Orsamentu adisionál ne’ebé husi kada Munisípiu aprezenta iha KRO, hodi nune’e Prezidente Komité Revizaun Orsamentu (KRO) 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥𝐞𝐧𝐬𝐢𝐚, Primeiru Ministru (PM) 𝐊𝐚𝐲 𝐑𝐚𝐥𝐚 𝐗𝐚𝐧𝐚𝐧𝐚 𝐆𝐮𝐬𝐦ã𝐨, ho membru KRO tomak, bele tetu hodi aumenta ka hamenus ba tetu orsamentu ne’ebé simu ona tuir justifikasaun no argumentu hosi kada Munisípiu ba sira nia proposta.

Entretantu, husi Autoridade Munisipál Lautém nian tetu ne’ebé simu hosi Ministériu Finansas ho montante $6,650,195.00 Milloens ne’ebé fahe ba kategoria tolu mak hanesan: 1. Saláriu e Vensimentu $1,954,493.00 Milloens, 2. Bens Servisus $822,158.00, 3. Transferénsia Públika $3,873,544,00 milloens. Autoridade Munisipál Lautém mós mai ho proposta Orsamentu adisionál ba iha kapitál Minor ho montante $ 683,900.00USD no mós Kapital Dezenvolvimentu ho montante $ 3,923,353.93 USD nune’e mós repoin $891,635.00USD ba iha kategoria saláriu e Vensimentu, husi tetu ne’ebé Munisípiu Lautém simu hosi Ministériu Finansas mais proposta adisionál ho montante $12.059.083.00 USD.

Ezekusaun tinan 2025 iha Autoridade Munisipál Lautém, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém realsa, hahú husi fulan Janeiru to’o 31 Jullu 2025, ezekusaun Orsamentu Jerál Estadu husi Munisípiu Lautém atinji ona porsentu 57% ne’ebé ezekusaun boot liu iha kategoria Transferénsia Públika ho prosentasen 71%, ki’ik liu mak kapitál minor 23 porsentu, maibé ne’e la’os kulpa husi Autoridade Munisipál Lautém, maibé tanba iha mudansa sistema hosi Ministériu Finansas ne’ebé mudansa refere tama ona ba iha Segundo Trimester nia klaran, nune’e difikulta ba iha prosesu pagamentu, maibé iha informasaun husi Ministériu Finansas hahú pagamentu ona ba iha kapitál Minor nian ba item hanesan Palku no Mobiliariu, hodi nune’e Munisípiu Lautém garantia katak to’o fim de ano kapitál Minor bele atinji 99%.

Durante iha prosesu aprezentasaun orsamentu ba tinan fiskál 2026 hosi Munisípiu Lautém iha membru KRO nia oin laiha obsesaun ka komentáriu ruma hosi membru KRO mai iha Munisípiu Lautém iha de’it rekomdasaun atu ajusta de’it relatóriu metas ne’ebé atinji ona ba kada programa prioritáriu no beslide.

Durante aprezentasaun proposta orsamentu tinan fiskál 2026 nian, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém aproveita oportunidade hodi lori Povu Munisípiu Lautém nia naran agradese ba Nonu Governu Konstituisional ne’ebé lidera husi 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥𝐞𝐧𝐬𝐢𝐚, Primeiru Ministru (PM), 𝐊𝐚𝐲 𝐑𝐚𝐥𝐚 𝐗𝐚𝐧𝐚𝐧𝐚 𝐆𝐮𝐬𝐦ã𝐨, Ministru Obras Públika (MOP), Ministro Planeamentu Investimentu no Estratéjiku (MPIE), Ministra Finansas, Ministru Administrasaun Estatál (MAE) no membru Governu sira hotu nia apoiu mak loron 14 Agosto 2025, 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥𝐞𝐧𝐬𝐢𝐚, Primeiro Ministro Maun Bot 𝐊𝐚𝐲 𝐑𝐚𝐥𝐚 𝐗𝐚𝐧𝐚𝐧𝐚 𝐆𝐮𝐬𝐦ã𝐨, aprova no asina rezultadu tenderizasaun husi CNA kona-ba konstrusaun Estrada husi Postu Lautém ba Com no Postu Lautém ba Postu Lospalos Vila, nune’e hein fulan Agostu nia rohan ka semana primeiru fulan Setembru tinan ida ne’e, bele hala’o ona lansamentu ka hatuur fatuk dahuluk.

Enkuantu konstrusaun Estrada Trisula ba Postu Tutuala mós iha ona faze finál hodi lori ba iha KAFI hodi hetan aprovasaun ba nia orsamentu antes implementasaun. Ministru Obras Públika (MOP) kompremitidu ba tinan ida ne’e sei remata ka finaliza mós prosesu ba konstrusaun Estrada Postu Lospalos Vila ba Postu Lore no Postu Lospalos Vila ba Postu Iliomar, atu nune’e iha tinan oin bele halo lansamentu primeira pedra inklui Estrada hosi buihomau ba Posto Luro kontinua ba Iliomar.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝐋𝐨𝐬𝐩𝐚𝐥𝐨𝐬, 𝐓𝐞𝐫𝐬𝐚-𝐟𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟏𝟐 𝐀𝐠𝐨𝐬𝐭𝐨 𝟐𝟎𝟐𝟓

Komisáriu Adjunto Comissão Anti Corrupção (CAC) ba Prevensaun no Sensibilizasaun, Sr. Rosario Araújo hamutuk ho ekipa Especialista Anti Corrupção (EAC) hala’o sensibilizasaun Lei Nu. 7/2020 ba funsionáriu sira liuliu Kargu Xefia, Seitor Privadu no Sosiedade Sivil, tanba sensibilizasaun ida ne’e nu’udar formas ida ba mekanizmu, oinsá bele hasa’e koñesimentu kona-ba Lei Medidas Prevensaun no Kombate Korrupsaun (MPCC) ba ajente públiku no setór privadu sira, sensibilizasaun ne’e abertura husi reprezentante, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretariu Munisipal ba Asuntu Sosiais no Organizasaun Komunitária (ASOK), ne’ebé hala’o iha Salaun Administrasaun Autoridade Munisipál Lautém.

Iha intervista, reprezentante, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretariu Munisipal ba Asuntu Sosiais no Organizasaun Komunitária (ASOK), 𝐒𝐫. 𝐙𝐞𝐟𝐞𝐫𝐢𝐧𝐨 𝐝𝐨𝐬 𝐒𝐚𝐧𝐭𝐨𝐬 Sequeira, hateten, Kualker Lei ne’ebé prodús ne’e importante no nia objetivu, espesiál ba CAC, tanba ne’e ohin iha oportunidade tebes ba funsionáriu sira liuliu ba kargu Xefia sira, inklui ba funsionáriu sira ne’ebé servisu iha aprovizionamentu no finansas bele hatene Lei no.7/2020 ko’alia kona-ba medidas prevensaun hodi kombate korrupsaun.

Tanba ida ne’e CAC mai halo sensibilizasaun Lei, oinsá atu halo prevensaun, nune’e hahalok no atividade ne’ebé halo tenke ses husi korrupsaun, tanba sensibilizasaun ida ne’e envolve mós sosiedade sivíl no setór privadu, tanba setór privadu sira maka sai hanesan parseiru estadu no Governu atu halo dezenvolvimentu iha nasaun liuliu iha Munisípiu Lautém.

Tanba ida ne’e reprezentante, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, orienta ona funsionáriu sira ne’ebé partisipa sensibilizasaun ida ne’e, atu akompaña sensibilizasaun ida ne’e to’o remata, bainhira iha sensibilizasaun maka parte balun ladún intende no dúvida ruma tenke husu atu nune’e ekipa CAC bele esplika detallu, nune’e bele komprende lala’ok CAC nian, tanba kada tinan ba kargu Xefia sira liuliu funsionáriu aprovizionamentu no Finansas tenke halo deklarasaun rikusoin iha CAC.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝐃í𝐥𝐢, 𝐓𝐞𝐫𝐬𝐚-𝐟𝐞𝐢𝐫𝐚, 𝟏𝟐 𝐀𝐠𝐨𝐬𝐭𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟓

𝐒𝐮𝐚 𝐄𝐱𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝐒𝐫. 𝐌é𝐥𝐢𝐨 𝐝𝐞 𝐉𝐞𝐬𝐮𝐬, 𝐒𝐇, akompaña ho Diretor Servisu Munisipál Finansas, Munisípiu Lautém, Xefe Departamentu Kontrolu Orsamentu no Asesor PARTISIPA, partisipa enkontru kona-ba Aprezentasaun Orsamentu Munisipál ba tinan fiskál 2026 nian, Enkontru Aprezentasaun Orsamento Munisipal ba 12 Munispiu no PAA Atauro ba tinan fiskál 2026, konvoka husi 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚, Ministro Administrasaun Estatal (MAE) 𝐓𝐨𝐦𝐚𝐬 𝐝𝐨 𝐑𝐨𝐬𝐚𝐫𝐢𝐨 𝐂𝐚𝐛𝐫𝐚𝐥, Enkontru ne’e hala’o iha salaun VIP iha Ministériu Administrasaun Estatál (MAE, Caicoli.

Durante iha reuniaun, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, aprezenta kada programa hamutuk lima (5) mak hanesan: 1. Saláriu e Vensimento, 2. Bens e Servicos, 3. Transferénsia Públika, 4. Kapitál Minor e 5. Kapitál Desenvolvimento, ho programa prinsipál ba kada Kategoria ho nia alokasaun orsamentu ba tinan 2026 nian, kompara ho tinan 2023,2024, no mós 2025.

Hosi Apresentasaun orsamentu fiskál Municipio Lautém ba tinan fiskál 2026, iha GAP ba kategoria saláriu vensimentu hosi tinan 2025 mai tinan 2026 ho montante $801.635USD nu’udar despeza obrigatóriu ka adisionál obrigatóriu, ba kategoria Bens e Servis iha GAP hosi Tinan 2026 kompara ho tinan 2025 ho montante $ 717.57USD bazeia ba PAA 2026, ba kategoria Transferia Publika iha GAP hosi tinan 2026 kompara ho tinan 2026 ho montante $ 806.079USD konsidera nu’udar Desepza Obrigatorio, ba kategoria Kapital Minor seidauk simu tetu hosi Ministériu das Financas, maibé Autoridade Municipál de Lautém planeia ona orsamentu ho Adisonal ho montante $ 683.900USD bazeia ba PAA 2026, hodi hein tetu hosi Minstériu das Financas, hanesan mós ba kategoria Kapital dezenvolvimentu seidauk simu tetu orsamentu hosi Ministeriu das Financas, maibé Autoridade Muncipal de Lautém planeia ona orsamentu Adisional ho Montante $ 3.923.353,93USD ne’ebé fahe ba parte rua mak hanesan: 1.Adisional obrigatóriu ho Montante $ 459.024,93USD, (2).PIM 2026 ho montante $ 3.464.329USD.

Hosi GAP ne’ebé iha entre tinan fiskál 2026 kompara ho tinan fiskál 2025 ba despeza obrigatóriu hosi kategoria lima (5) ho montante hamutuk $ 2.066.738,93, Adisonal bazeia ba PAA2026 ho montante $ 4.865.806USD, ne’e duni totál adisionál ba tinan fiskál 2026 hosi Autoridade Municipio de Lautém ho montante $ 6.932.544,93USD. Hosi tetu ne’ebé Autoidade Muncipio simu ba Kategoria Tolu ho montante $ 6.650.195 USD aumenta ho Adisional ho montante $ 6.932.544,93 maka Orsamento tinan fiskál 2026 ba Autoridade Municipio Lautém ho montante $ 13. 582.739,93USD.

Depois de aprezentasaun husi Autoridade Municipio Lautém ba tinan fiskál 2026, iha orientasaun hosi, 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚, Ministro Administrasaun Estatal (MAE) liu hosi Diresaun Geral Desentralizasaun e Governo Lokal ba Autoridade Municipal 11 e PAA Atauro hodi Autoro nian, atu Presidente Autoridade sira no Presidente Administrasaun Atauro hodi halo tuir Autoridade Municpio nia Apresentasaun nu’udar modelu ba Apresentasaun iha KRO.

Tuir kalendáriu ne’ebé fó sai hosi Ministerio das Financas, Autoridade Munnisipál Lautém, sei partisipa reuniaun Komité Revizaun Orsamentu (KRO) iha loron Kinta-feira, 14 Agosto 2025, ne’ebé hala’o iha salaun Ministériu Finansas Aitarak Laran, Komisaun Revizaun Orsamento (KRO) sei lidera husi 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚, Primeiru Ministru (PM) 𝐊𝐚𝐲 𝐑𝐚𝐥𝐚 𝐗𝐚𝐧𝐚𝐧𝐚 𝐆𝐮𝐬𝐦ã𝐨, nu’udar Presidente Komisaun Revisaun Orsamento (KRO) 2025.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢

𝐋𝐨𝐬𝐩𝐚𝐥𝐨𝐬, 𝐒á𝐛𝐚𝐝𝐮, 𝟗 𝐀𝐠𝐨𝐬𝐭𝐨 𝟐𝟎𝟐𝟓

𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚,, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém hamutuk ho Reprezentante Komandu F-FDTL Koronel 𝐇𝐞𝐥𝐝𝐞𝐫 𝐝𝐚 𝐂𝐨𝐬𝐭𝐚, Prezidente Consellho Combatente Libertasaun Nasionál (CMCLN) Munisípiu Lautém, reprezentante Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém, Sekretáriu Munisipál Assuntu Sosiais no Organizasaun Komunitária, Sekretáriu Munisipál Planeamentu Investimentu no Dezenvolvimentu Integradu, Prezidente Komisaun Organizadora, Administrador Postu Lospalos, reverenda Madre Gorete ADM Lospalos, ofisialmente abertura Feira Popular Munisipál hodi Komemora Tinan 50 Ezisténsia FALINTIL nian iha Munisípiu Lautém, ne’ebé hala’o iha Kampu 28 Novembru Lospalos Vila.

Iha intervensaun, 𝐒𝐮𝐚. 𝐄𝐱ç𝐞𝐥é𝐧𝐬𝐢𝐚, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝐒𝐫. 𝐌é𝐥𝐢𝐨 𝐝𝐞 𝐉𝐞𝐬𝐮𝐬, 𝐒𝐇, lori Povu Munisípiu Lautém nia naran apresia ba Ministériu Interior (MI) liu husi Komandu F-FDTL ne’ebé programa hodi komemora Ezisténsia FALINTIL tinan 50 hodi komemora iha Munisípiu Lautém, tanba Munisípiu Lautém uluk nu’udar Rejiaun Um Ponta-Leste. Tanba ida ne’e, enkoraja ba Komunidade sira ne’ebé mak partisipa iha Feira Munisipál ida ne’e, atu mantein nafatin kuda espiritu FALINTIL nian no espiritu ne’ebé hadomi kria paz no unidade hadomi nia Povu nu’udar Be no Ikan hodi Komemora tinan 50 Ezisténsia FALINTIL nian ho susesu.

Tanba ida ne’e, lider másimu iha Munisípiu Munisípiu Lautém esplika, Munisípiu Lautém nu’udar Sileiru da Nasaun, tanba Lautém nia ema barak mak sakrifika nia vida tomak ba ba rai ida ne’e hetan Independensia, ho ida ne’e husu ba Komunidade sira ne’ebé hola parte iha selebrasaun ida ne’e, atu fó Omenazen no Gloria ba Aswain FALINTIL sira ne’ebe iha tinan 50 liu ba, ne’ebé ho sira nia aten brani hodi kilat hasoru invazor Indonesia, tanba sira nia determinasaun no vantade tomak ba rai ne’e hodi hatudu ba Povu tomak, atu nune’e bele banate tuir ba iha prosesu konstrusaun estadu nian.

Ho ida ne’e, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém tau fiar ba Komunidade no jerasaun foin sa’e sira hodi fó apoiu ba Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém no F-FDTL sira, durante loron 22 hahu Abertura Feira Munisipál no sei ensera iha loron 30 Agosto 2025, hodi fó susesu ba loron importante ida, tanba selebrasaun ida ne’e sei iha Banda Musika sei mai aprezenta nia sira nia talentu iha ámbitu loron selebrasaun ida ne’e, atu nune’e ita bele kontente hamutuk ho Aswain FALINTIL sira.

Rekorda fali katak, Loron Komemora Tinan 50 Ezisténsia FALINTIL sei hala’o iha loron 20 Agosto 2025 iha nasional, maibé Munisípiu Lautém sei selebra loron FALINTIL Ezisténsia 50 ne’e hala’o iha loron 18 Agosto no kontinua to’o loron 30 de Agosto Konsulta Popular.

Remata

𝐌é𝐝𝐢𝐚 𝐏𝐀𝐌-𝐋𝐚𝐮𝐭é𝐦

© 2025 Authoridade Municipal de Lautém