𝗘𝗦𝗧𝗨𝗗𝗔𝗡𝗧𝗘 𝗙𝗜𝗡𝗔𝗟𝗜𝗦𝗧𝗔 𝗣𝗥𝗘-𝗘𝗦𝗞𝗢𝗟𝗔𝗥 𝗜𝗥𝗔-𝗔𝗥𝗔 𝗟𝗢𝗦𝗣𝗔𝗟𝗢𝗦 𝗡𝗔’𝗜𝗡 𝟱𝟱 𝗦𝗜𝗠𝗨 𝗚𝗥𝗔𝗗𝗨𝗔𝗦𝗔𝗨𝗡 𝗕𝗔 𝗗𝗔𝗟𝗔 𝗫

6 December 2025

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗞𝘂𝗮𝗿𝘁𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟯 𝗗𝗲𝘇𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

Eskola Pre-Eskolar Ira-Ara Lospalos, realiza Serimónia Graduasaun ba dala X, ba Estudante sira hamutuk na’in 55, ne’ebé ho tema ba Graduasaun ne’e mak “𝙀𝙨𝙠𝙤𝙡𝙖 𝙋𝙧𝙚-𝙀𝙨𝙠𝙤𝙡𝙖𝙧 (𝙀𝙋𝙀) 𝙡𝙞𝙪 𝙝𝙪𝙨𝙞 𝙃𝙖𝙡𝙞𝙢𝙖𝙧”, Estudante hirak ne’e tuir prosesu aprendizajen durante tinan ida, hodi prepara kontinua sira nia estudu iha Ensinu Báziku Primeiru Ano, tamba Pre-Eskolar mak sai baze ba dezenvolvimentu kapasidade no mentalidade ba estudante sira, enkuantu Graduasaun ne’e husi Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Diretor Servisu Munisipál Edukasaun Munisípiu Lautém mak fó Gradua ba estudante sira ne’ebé hala’o iha area dores Eskola Pre-Eskolar Ira-Ara Lospalos.

Iha Intervensaun, 𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀 𝗦𝗛, enkoraja ba Inan Aman estudante sira atu dudu nafatin oan sira ne’ebé ho idad 3’4 no 5 hodi mai iha Eskola Pre-Eskolar Ira-Ara no Eskola Pre-Eskolar sira seluk, tamba estudante sira mak futuru sei kaer nasaun no Povu nia destinu.

Tamba Estudante ne’e mak jerasaun kontinuador hodi hatutan mehi ita nia Heroi sira nian, katak atu Liberta ita nia rai ba Independente no hakarak mos atu Liberta ita nia Povu ba moris di’ak liu husi jerasaun kontinuador sira ne’ebé asesu hela Edukasaun.

Prezidente Autoridade Munisipál Lautém iha esperansa ba estudante sira hamutuk na’in 55 ne’e futuru sei asumi kargu ruma, tamba ida ne’e mak husu ba Inan Aman sira hotu atu apoiu, Dudu no Enkoraja nafatin ba Estudante sira lori sira nafatin hakbesik iha Edukasaun.

Prezidente Autoridade Munisipál Lautém mós fó agradese ba Professor/a sira nia dedikasaun tomak, Pasiensia no Vontade nafatin hodi hanorin estudante sira ne’ebé atu simu Graduasaun, nune’e mós tinan oin sei simu nafatin estudante foun.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙖𝙢-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗞𝘂𝗮𝗿𝘁𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟯 𝗗𝗲𝘇𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, hamutuk ho Sekretáriu Estadu Floresta, reprezentante Ministra Solidariedade Sosial no Inkluzaun, reprezentante Komandante Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém, Diretora Sentru Solidariedade Sosial Munisípiu Lautém, Ema ho Defisiénsia sira iha kada Postu Administrativu sira iha Munisípiu Lautém no entidade sira komemora loron Mundial Ema ho Defisiénsia, ne’ebé hala’o iha Salaun Orfonatu Parókia Lospalos.

Selebrasaun Loron Mundiál ba EhD ba tinan 2025 ho tema Mundiál “Haburas Sosiedade Ne’ebé Inkluzivu ba Defisiénsia Hodi Avansa Progresu Sosiál” no tema Nasionál “Implementasaun Planu Asaun Nasionál-PAN ba Ema ho Defisiénsia-EhD 2021-2030 no CRPD (𝘊𝘰𝘯𝘷𝘦𝘯𝘵𝘪𝘰𝘯 𝘰𝘯 𝘵𝘩𝘦 𝘙𝘪𝘨𝘩𝘵𝘴 𝘰𝘧 𝘗𝘦𝘳𝘴𝘰𝘯𝘴 𝘸𝘪𝘵𝘩 𝘋𝘪𝘴𝘢𝘣𝘪𝘭𝘪𝘵𝘪𝘦𝘴) Iha Nivel Hotu-Hotu, Mak Xavi ba Timor-Leste Hodi Avansa Progresu Sosiál no Haburas Inkluzaun Defisiénsia”.

Iha diskursu, 𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀 𝗦𝗛, hateten, orgullu ida hodi reprezenta Governu bele partisipa okaziaun importante ida ne’e, nune’e ho konsiderasaun aas, ita hotu hamutuk iha loron importante ida ne’e, atu Komemora loron Internasionál ba ema ho defisiénsia, loron ida ne’ebé fó oportunidade mai ita hotu atu halo reflesaun kle’an, aumenta konsientizasaun no fó Impotânsia ba Diretu, dignidade no partisipasaun plena ba ema ho defisiénsia iha vida sosiál ekonómia ho Komunidade.

Nia dehan, loron 3 Dezembru mak loron ne’ebé mundu tomak inklui Timor-Leste, determina ona iha kalendáriu Internasionál atu komemora no fó hanoin ba entidade hotu-hotu, tantu Governu, Sosiedade sivil no Komunidade enjeral katak, dezenvolvimentu sei la kompletu bainhira ema ho defisiénsia seidauk hetan oportunidade hanesan ho ema seluk.

Lider másimu iha Munisípiu Lautém reforsa tan katak, iha lina global hatuur klaru iha dokumentu “Objetivu Dezenvolvimentu Sustentavel (ODS) liuliu objetivu ODS hirak ne’ebé fó prioridade ba Inkluzaun, Igualdade no asesu ba servisu esensial, esforsu mundial ida ne’e, hatudu sei la husik ema ida iha kotuk iha dezenvolvimentu.

Komprimisiu hirak ne’e refleta iha dokumentu prinsipal sira hanesan Constituição da Republica Demokratica de Timor-Leste (CRDTL), Artigu 21 Kona-ba Cidadão Com deficiência,

Plano de Ação Naçional Para Pessoas com Defiçiência 2021-2030 Convenção das Naçoes Unidas sobre os Diretos das Pessoas com Defiçiências (CRPD) Reçolução do Governo no.14/2012 Politica Nacional para a inclusão e promoção dos Diretos das pessoascom Deficiência, nomos normas punitivas ho Codigo Penal do Timor-Leste.

Governu Timor-Leste nia komitmentu klaru mak atu promove no proteje diretu ema ho defisiénsia, asegura inkluzaun iha dezenvolvimentu sosial no ekonomiku, hodi garantia igualdade oportunidade, partisipasaun ativa no bem-estar ba ema hotu.

Responsavel masimu iha Munisípiu Lautém afirma, iha nível lokál Autoridade Munisipál Lautém iha komprimisiu hodi oinsá bele promove no asegura diretu no asesu ema ho defisiénsia ba iha aspeitu dezenvolvimentu iha nível Munisipál, Komprimisiu Autoridade Munisípál ne’e sei konkretiza liu husi implementasaun polítika inkluzivu mak hanesan, Hadia Asesu ba Edifísiu Públiku, Promove Partisipasaun Efetiva, Reforsa Kooperasaun no Integra Prinsípiu GEDSI.

Selebrasaun Loron Mundiál ba Ema ho Defisiénsia-EhD iha Munisípiu Lautém hahú ho Misa agradesimentu ba inkluzaun defisiénsia, iha Igreja Parokia São Pualo Lospalos, hafoin Misa kontinua ho Marsa inklusivu hahú husi Igreja oin ba Sentru Kultural Merkadu Lama, Central, Lere-Loho, Bundarang Titer mai to’o Bundarang Loja no.1 Autoridade Munisipál Sekretariu Estadu Floresta no maluk difisiénsia sira inklui sira nia família akompaña.

Iha Komemorasaun ne’e Prezidente Autoridade Munisipál Lautém hamutuk ho Sekretáriu Estadu Floresta entrega Sertifikadu ba manan na’in sira I lugar BOCE, II lugar BOCE, I lugar Atletismu no II lugar Atletismu.

Aleinde ne’e mos iha mensajen kona-ba Selebrasaun Loron Mundial Ema ho Defisiensia husi Ministra Solidariedade Sosial no Inkluzaun (MSSI), nian ne’ebe hato’o husi Diretor Kooperasaun no Parseria.

Iha Selebrasaun Loron Mundial Ema ho Defisiénsia iha mos Talk Show ne’ebe Orador sira mak Prezidente Autoridade Munisípiu Lautém, Diretor Servisu Munisipál Edukasaun Munisípiu Lautém no Diretor Servisu Munisipál Saúde Munisípiu Lautém, kontinua Distribuisaun Aihan Komplementar ba ema ho Defisiensia sira.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗦𝗲𝗴𝘂𝗻𝗱𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟭 𝗗𝗲𝘇𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

Autoridade Munisípiu Lautém liu husi Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas reprezenta Prezidente Autoridade Munisipál Lautém ba inspector Serimónia Içar Bandeira Nasionál ba Semana dahuluk fulan ikus Dezembru 2025 nian, Serimónia Içar Bandeira Nasionál responsavel husi Diresaun Servisu Teras Propriedade no Servisu Cadastrais, CNE, Estatistika no Rejistu Notariadu Civil, ne’ebé hala’o iha resintu Administrasaun Autoridade Munisípál Lautém.

Iha intervensaun, reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas, Sr Francisco dos Santos hateten, dader diak ida ne’e ita hamutuk iha resintu Administrasaun Autoridade Munisípiu Lautém hodi hasa’e Bandeira Nasionál ba semana dahuluk fulan ikus Dezembru ba tinan 2025 nian.

Reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém esplika, tinan ida tomak Autoridade Munisípiu hala’o Serimónia lubuk ida, 20 de Maio, 20 de Agosto, 30 de Agosto no ikus mak Komemorasaun Loron Proklamasaun Unilaterál Repúblika Demokrátika de Timor-Leste (RDTL) 28 Novembru 1975-28 Novembru 2025 tinan 50.

Tamba ida ne’e, Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas fó agradese ba funsionáriu sira hotu, ne’ebé inklina iha kada Diresaun Servisu Munisipál no Delegasaun Teritorial sira ho responsabilidade tomak ne’ebé orienta husi Komisaun Organizadora hodi kontribui makás ba loron nasionais sira ne’ebé Autoridade Munisípiu Lautém hala’o durante tinan ida nia laran.

Aleinde ne’e mós iha Espozisaun Dezenvolvimentu Governasaun Lokál no Feira Nasionál ho nune’e iha Kompeténsia Kulinária Munisípiu Lautém mak primeiru lugar ba iha Kulinária ka hahan tradisional sira, aleinde ne’e Prezidente Repúblika deside lori Uma Adat Lê Jiawal ba iha Palásiu Prezidente, orgullu boot nu’udar Lautém oan ne’ebé na’in rasik Uma tipika Munisípiu Lautém nian.

Média PAM-Lautém

𝐃𝐢𝐥𝐢, 𝟐𝟗 𝐍𝐨𝐯𝐞𝐦𝐛𝐫𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟓.

Munisípiu Lautém nia partisipasaun iha feira nasionál lori rezultadu pozetivu ba promosaun munisípiu hahu husi Promosaun turízmu, kultura no kulinária inklui rezultadu servisu administrasaun munisipál.

Iha feira ne’e, halo mos kompetisaun kulináriu tradisionál nível nasionál no finalmente Munisípiu Lautém sai manan nain da-uluk kompetisaun refere.

Além ida ne’e, pavilaun minisípiu Lautém hetan vizitante barak liu durante feira nasionál iha tasi-tolu hahu iha loron 24 to’o 29 Fulan ne’e, hodi selebra tinan 50, proklamasaun Independénsia Timor-Leste.

Tuir observasaun, interesante liu ba vizitante pavilaun munisípiu Lautém mak uma lisan, fotografia heroi sira, no ikus liu lori vizitante sira atu koñese liu tan líder sira ASEAN nian.

Media PAM-LAUTÉM.

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗦𝗲𝘅𝘁𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟮𝟴 𝗡𝗼𝘃𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

Autoridade Munisípiu hamutuk ho Povu Munisípiu Lautém Komemora Aniversáriu Istóriku loron Proklamasaun Unilaterál Independénsia ba dala-50 ho serimónia Isár Bandeira Nasionál solene ho tema “𝐐𝐮𝐞 𝐚 𝐜𝐞𝐥𝐞𝐛𝐫𝐚𝐜̧𝐚̃𝐨 𝐝𝐞𝐬𝐭𝐞𝐬 𝟓𝟎 𝐚𝐧𝐨𝐬, 𝐝𝐨 𝐩𝐚𝐬𝐬𝐚𝐝𝐨, 𝐧𝐨𝐬 𝐚𝐬𝐬𝐞𝐠𝐮𝐫𝐞 𝐜𝐨𝐧𝐟𝐢𝐚𝐧𝐜̧𝐚 𝐧𝐨 𝐩𝐫𝐞𝐬𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐞 𝐞𝐬𝐩𝐞𝐫𝐚𝐧𝐜̧𝐚 𝐧𝐨 𝐟𝐮𝐭𝐮𝐫𝐨” ne’ebé hala’o iha Kampu 28 Novembru Postu Lospalos Vila.

Iha intervista, 𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮 Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀, 𝗦𝗛, fo parabeniza ba Povu Timor-Leste espesial Povu Munisípiu Lautém tomák, tamba ohin selebra tan tinan 50 ba loron Proklamasaun Unilaterál 28 Novembru 1975-28 Novembru 2025.

Lider másimu iha Munisípiu Lautém, agradese ba ekipa Komisaun Organizadora nia esforsu hotu-hotu ne’ebé ba loron nasionais nian iha Munisípiu Lautém hodi organiza Serimónia históriku ida ne’e ho susesu, tamba ekipa sira mai ho vontade tomák sakrifika sira nia tempu hodi fo susesu ba Serimónia importante ida ne’e.

Aliende ne’e mós fo agradese ba entidade Sivis no Militares Instituisaun Estadu nian tomák Veterano/a no Povu Munisípiu Lautém ne’ebé fo apoiu tomak hodi bele selebra tinan 50 loron Proklamasaun Unilaterál la’o ho susesu, espera ba oin ita nafatin organiza diak liu tan iha futuru’

Eventu ne’e hahú ho formatura Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém, Seguransa Civil, Korpu Bombeiros no Funsionáriu sira husi Autoridade Munisípiu Lautém, tuir fali ho Bainaka sira nia Chegada, Sua, Eselensia, Ministru Petroleo no Rekursu Minerais, ofisialmente loke serimónia, hala’o pasa revista ba parada nian molok lidera Isár Bandeira Nasionál, hafoin ne’e kontinua kedan ho leitura testu Proklamasaun Independénsia orijinál ne’ebé hato’o husi Eis-Proklamadór Francisco Xavier do Amaral, hodi fó hanoin ba nasaun kona-ba deklarasaun aten-brani ne’ebé tau fundasaun ba Timor-Leste nia luta naruk ba liberdade, kontinua Ministru Petroleo no Rekursu Minerais (MPRM) dirije Hak-matek Minutu Ida, hodi fó homenagem ba Heróis Nasionais ne’ebé mate tamba Pátria.

Komemorasaun ne’e konklui ho diskursu husi Sua Exelénsia Prezidente RDTL, iha ne’ebé nia reflete kona-ba signifikadu istóriku husi Proklamasaun Unilaterál no dalan naruk ba Independénsia.

Partisipasaun ba serimónia ne’e, Ministru Petroleo Rekursu Minerais (MPRM), Sekretariu Estadu Kooperativa (SEKoop), Deputada Virjina Anabela Sávio, Deputado Armando, Coronel Ponu Fano, reprezentante Komandante Komponente Naval, Komandante Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém, Prezidente CMCLN Munisípiu Lautém, Veterano/a familia da patria sira tomak, konfiziosu relizioja no reliziosa, entidade Munisípiu Lautém no Komunidade sira.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

𝗗í𝗹𝗶, 𝗦𝗲𝗴𝘂𝗻𝗱𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟮𝟰 𝗡𝗼𝘃𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

𝗦𝘂𝗮 𝗘𝘅𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮 Prezidente Repúblika, 𝗗𝘁𝗿. 𝗝𝗼𝘀é 𝗥𝗮𝗺𝗼𝘀-𝗛𝗼𝗿𝘁𝗮, akompaña husi Prezidente Komisaun Organizadora Nasionál no atual Ministru Administrasaun Estatál, 𝐓𝐨𝐦𝐚́𝐬 𝐝𝐨 𝐑𝐨𝐬𝐚́𝐫𝐢𝐨 𝐂𝐚𝐛𝐫𝐚𝐥, ofisialmente abertura ba Expozisaun Dezenvolvimentu Governasaun Lokál no Feira Nasionál ne’ebé marka Aniversáriu istóriku ba Proklamasaun Independénsia Unilaterál Repúblika Demokrátika Timor-Leste nian ba dala-50 ne’ebé realiza iha Tasi-tolu.

Tinan ida kompleta tinan 50 ba Proklamasaun Unilaterál ba Repúblika Demokratika Timor-Leste atu hanoin hikas fali Independénsia Unilaterál ne’ebé proklama iha 28 Novembru 1975, ne’ebé mak ba iha tinan ida ne’e, ita selebra tinan 50 ho tema ”𝙌𝙪𝙚 𝙖 𝙘𝙚𝙡𝙚𝙗𝙧𝙖çã𝙤 𝙙𝙚𝙨𝙩𝙚𝙨 𝟱𝟬 𝙖𝙣𝙤𝙨, 𝙙𝙤 𝙥𝙖𝙨𝙨𝙖𝙙𝙤, 𝙣𝙤𝙨 𝙖𝙨𝙨𝙚𝙜𝙪𝙧𝙚 𝙘𝙤𝙣𝙛𝙞𝙖𝙣ç𝙖 𝙣𝙤 𝙥𝙧𝙚𝙨𝙚𝙣𝙩𝙚 𝙚 𝙚𝙨𝙥𝙚𝙧𝙖𝙣ç𝙖 𝙣𝙤 𝙛𝙪𝙩𝙪𝙧𝙤!”.

iha intervista, 𝗦𝘂𝗮 𝗘𝘅𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀 𝗦𝗛, hateten, lori Munisípiu Lautém nia naran hakarak fó parabéns ba selebrasaun loron Proklamasaun Unilaterál ne’ebé tama ona tinan 50.

Nia dehan, Ministru Administrasaun Estatal (MAE) nu’udar Prezidente Komisaun Organizadora hatun orientasaun ba Munisípiu sira hotu, inklui Autoridade Munisípiu Lautém, ne’ebé hola parte ba iha Expozisaun produtu lokál kulinaria no Administrasaun Dezenvolvimentu nian iha ámbitu Komemorasaun loron Proklamasaun Unilaterál nian.

Tamba ida ne’e, Munisípiu Lautém mós hola parte ba iha Feira Expozisaun iha Tasi-Tolu, ne’ebé mai ho nia identidade rasik hanesan Uma Adat Munisípiu Lautém nian, ne’ebé nu’udar simbolu ba iha momentu Timor-Leste adere ba iha ASEAN.

Prezidente Autoridade Munisipál Lautém mensiona, produtu ne’ebé Autoridade Munisípiu Lautém aprezenta iha Expozisaun ida ne’e hamutuk 16 variedade, hanesan Fos Mean, Fos Mutin, Koto, Fehuk, Talas, Aifarina, Manu Tolun husi Mareko nian no variedade sira seluk, ne’ebé produs husi ekipa Agrikultura no balun produs husi Demoplot Integradu Agrikultura ne’ebé forma husi Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, implementa iha Postu no Suku.

Kona-ba esperansa, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém nia esperansa mak atu motiva komunidade Agrikultura sira iha vontade hodi kontinua nafatin vida Agrikultura nune’e mós funsionáriu sira iha Administrasaun Autoridade Munisipál Lautém hodi servi di’ak liu tan Povu Munisípiu Lautém.

Mensajen husi Prezidente Autoridade Munisipál Lautém relasiona ho selebrasaun loron tinan 50 Proklamasaun Unilaterál Povu Timor-Leste barak mak sakrifika sira nia vida, isin, ran hodi rai ne’e bele sai livre no Independente iha tempu tinan 50 liu ba.

Tamba ida ne’e, ita hotu fó Omenajen ba sira nia sakrifísiu tomak, aten brani, dedikasaun tomak ne’ebé sira halo, mak ita ohin sei moris hodi partisipa ba eventu tinan 50 atu banate tuir espiritu patriotismu no nasionalismu hodi kuda iha ita ida-idak vida loroloron atu servi diak liu tan ba ita nia Komunidade.

“Hafoin remata abertura Expozisaun Dezenvolvimentu Governasaun Lokál iha Prasa Tasi Tolu” Sua Exelénsia Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, akompaña husi Prezidente Komisaun Organizadora Nasionál no atual Ministru Administrasaun Estatál, Sua Exelénsia 𝐓𝐨𝐦a𝐬 𝐝𝐨 𝐑𝐨𝐬a𝐫𝐢𝐨 𝐂𝐚𝐛𝐫𝐚𝐥, Vizita kada Estan Feira nian inklui Munisípiu Lautém.

Entretantu, marka prezensa iha serimónia abertura ne’e mak Prezidenti Tribunal Rekursu, Deputadu, Membru Governu, Korpu Diplomátiku, Reprezentante Ajensia Internasional iha TL, Reprezentante Konfisaun Relijiozu, Autoridade Sivil no Militar, Instituisaun Autonomu Estadu nian, Veteranu, Autoridade Munisipal sira, Setór Privadu sira, Autoridade Lokal sira, partisipante feira husi grupu oioin no konvidadu sira hotu.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈e𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗧𝗲𝗿𝘀𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟭𝟴 𝗡𝗼𝘃𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, hamutuk ho Diretor Jerál ne’ebé reprezentante Sekretáriu Estadu Kooperativa (SeCoop), Komandante Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) Munisípiu Lautém, Prezidente Komisaun Organizadora, nu’udar Sekretáriu Munisipál Asuntu Administrasaun no Finansas, Sekretáriu Munisipál Planeamentu Investimentu no Dezenvolvimentu Integradu, reprezentante Pe. Parókia Lospalos husi Diakonu, Vise-Prezidente CCITL Munisípiu Lautém, Administrador Postu Lospalos no entidade sira seluk hahu abertura Feira Munisipál ho objetivu atu promove no eleva komunidade sira nia produtu iha ámbitu Komemorasaun tinan 50 Proklamasaun Unilaterál Independénsia Repúblika Demokrátika de Timor-Leste iha Munisípiu Lautém, feira ne’e hala’o iha Kampu 28 Novembru, Postu Lospalos Vila.

Komemorasaun Loron Proklamasaun Unilaterál Independénsia RDTL ba Dala-50 28 Novembru 1975-2025, ho tema “𝐂𝐞𝐥𝐞𝐛𝐫𝐚𝐫 𝐚 𝐇𝐢𝐬𝐭𝐨́𝐫𝐢𝐚 𝐞 𝐂𝐨𝐧𝐬𝐭𝐫𝐮𝐢𝐫 𝐨 𝐅𝐮𝐭𝐮𝐫𝐨”. Nune’e mos Komemorasaun iha tinan ne’e, Governu afirma Lema ba Loron nasionál ne’e mak, “𝐐𝐮𝐞 𝐚 𝐜𝐞𝐥𝐞𝐛𝐫𝐚𝐜̧𝐚̃𝐨 𝐝𝐞𝐬𝐭𝐞𝐬 𝟓𝟎 𝐚𝐧𝐨𝐬, 𝐝𝐨 𝐩𝐚𝐬𝐬𝐚𝐝𝐨, 𝐧𝐨𝐬 𝐚𝐬𝐬𝐞𝐠𝐮𝐫𝐞 𝐜𝐨𝐧𝐟𝐢𝐚𝐧𝐜̧𝐚 𝐧𝐨 𝐩𝐫𝐞𝐬𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐞 𝐞𝐬𝐩𝐞𝐫𝐚𝐧𝐜̧𝐚 𝐧𝐨 𝐟𝐮𝐭𝐮𝐫𝐨!”.

Iha intervista, Sua.Eselensia, Prezidente Autoridade Munisípiu Lautém, 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀 𝗦𝗛, hateten, Autoridade Munisípiu Lautém hahu abertura Feira Podutu Lokál ba iha ámbitu Komemorasaun tinan 50, objetivu ba Feira ne’e, atu eleva no promove Komunidade sira ne’ebé hala’o vida negósiu pekena empreza nian, atu hasa’e sira nia kresimentu ekonómia iha ámbitu Feira Munisipál ida ne’e.

Tamba ida ne’e, Prezidente Aurtoridade Munisipál Lautém, realsa, kada loron nasionais, Autoridade Munisipál Lautém nafatin realiza feira produtu lokál nian, atu promove no eleva komunidade sira nia produtu, iha ne’ebe Komunidade sira mos iha antuziasmu tebes hodi partisipa iha tempu kalan, husi ne’e negosiante sira mos hetan rendimentu makas hodi bele sustenta sira família uma laran.

Enkuantu ba tinan ne’e ba loron nasionais Komemorasaun Proklamasaun Independénsia ba tinan 50 iha Timor-Leste, responsavel husi Ministériu Administrasaun Estatal (MAE), ne’ebe orientasaun mai iha Autoridade Munisipál, Autoridade Administrativa Ataúro no RAEOA, atu selebra tinan 50 iha ámbitu festa popular ne’ebé atu partisipa másimu husi Komunidade sira.

Tamba ida ne’e iha nasionál atividade Feira Nasionál ba produtu lokál ne’ebé sei partisipa másimu husi Munisípiu 12 inklui RAEOA no Illa ne’ebé uluk Okupasaun Portugés nian, liuliu iha Flores, Kupang, Ambon no nasaun sira seluk, ne’ebé sei aprezenta Kompetisaun Dansa Kulturál no Muzika Kulturál.

Aleinde Komemorasaun ida ne’e ho objetivu atu fó onra ba nasaun nia luta naruk ba liberdade no independénsia, rekoñese Povu husi Timor-Leste nia kontribuisaun ba iha istória tomak, no reafirma nasaun nia kompromisu atu harii futuru ida ne’ebé demokrátiku no prósperu.

Tinan ida ne’e Timor-Leste tama ba tinan 50, ba Proklamasaun Independénsia ne’ebé deklara iha loron 28 Novembru 1975.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

𝙈𝙚𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩𝙚𝙢

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗦𝗲𝗴𝘂𝗻𝗱𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟭𝟬 𝗡𝗼𝘃𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, nu’udar Prezidente Konsellu Koordenasaun Munisipál (KKM) 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀 𝗦𝗛, konvoka sorumutu Konsellu Koordenasaun Munisipál (CCM), hodi ho membru KKM sira hodi destingi Preparasaun ba loron nasionais no preparasaun ba Feira iha Nasionál, enkontru ne’e hala’o iha Salaun Administrasaun Autoridade Munisipál Lautém.

Enkuantu ajenda ordem traballu no proposta no rekomendasaun husi membru Konsellu Koordenasaun nian ba ajenda primeiru mak preparasaun tinan 50 ba Proklamasaun Independensia nian, Avaliasaun ba atividade Adezaun ba Timor-Leste no Preparasaun ba Espozisaun, nune’e mos iha rekomendasaun kona-ba loron selebrasaun 12 Novembru no enkaiza ajenda maka selebrasaun tinan 50 kona-ba Seminariu Nasionál, ne’ebé ho Votus A-Favor-51 Kontra-0 no Abstensaun-0, nune’e ajenda refere pasa ba iha periodu Ordem Traballu.

Iha intervensaun, 𝗦𝘂𝗮.𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, nu’udar Prezidente Konsellu Koordenasaun Munisipal (KKM) 𝗦𝗿. 𝗠é𝗹𝗶𝗼 𝗱𝗲 𝗝𝗲𝘀𝘂𝘀 𝗦𝗛, hateten, ohin ita hala’o sorumutu filafali kona-ba Konsellu Koordenasaun Munisipál (KKM) nian ba asuntu tolu ne’ebe iha, tanba iha fulan Novembru iha atividade ne’ebe importante Autoridade Munisípiu sei hala’o, relasiona ho tinan 50 ba loron Proklamasaun Independénsia Timor-Leste nian.

Tanba ida ne’e, Prezidente Konsellu Koordenasaun Munisipál (KKm) hateten, Orientasaun husi Ministru Administrasaun Estatal (MAE), ba iha Prezidente Autoridade Munisípiu sira to’o iha Administrador Postu sira hotu, atu selebra loron nasionais ba loron Proklamasaun Independénsia iha ambitu ne’ebé partisipasaun husi Komunidade sira ho masimu, liuliu ba iha Munisípiu Lautém, nune’e bele diskute iha KKM ida ne’e hodi haree oinsa bele selebra loron Proklamasaun Independénsia ida ne’e ho susesu.

Nu’udar Prezidente Konsellu Koordenasaun Munisipál konvida membru Konsellu Koordenasaun tomak atu partisipa hotu tuir sorumutu ida ne’e ho másimu, atu nune’e bele halo diskusaun ba preparasaun loron nasionais no preparasaun espozisaun Internasionál iha Díli.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

𝗟𝗼𝘀𝗽𝗮𝗹𝗼𝘀, 𝗦𝗲𝘅𝘁𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟳 𝗡𝗼𝘃𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟱

Autoridade Munisípiu Lautém, liu husi Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas, 𝗦𝗿. 𝗙𝗿𝗮𝗻𝗰𝗶𝘀𝗰𝗼 𝗱𝗼𝘀 𝗦𝗮𝗻𝘁𝗼𝘀, hamutuk ho 𝗦𝘂𝗮, 𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, 𝗞𝗶𝗺𝘂𝗿𝗮 𝗧𝗲𝘁𝘀𝘂𝘆𝗮 ofisialmente hala’o inaugurasaun ba rehabilitasaun Edifísiu Administrasaun Maternidade no Koridor iha Sentru Saúde Lospalos Vila Munisípiu Lautém, ne’ebé hetan finanseiru husi Povu Japaun liu husi Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, implementa husi Fundasaun Asaun ba Mudansa, iha Sentru Saúde Lospalos, Munisípiu Lautém.

Iha intevensaun, reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas 𝗦𝗿. 𝗙𝗿𝗮𝗻𝗰𝗶𝘀𝗰𝗼 𝗱𝗼𝘀 𝗦𝗮𝗻𝘁𝗼𝘀, hateten, Autoridade Munisípiu Lautém hato’o agradese ba Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, ne’ebé apoiu hodi rehabilita Edifísiu Sentru Saúde ida ne’e hodi fasilita enfermeiru sira atu hala’o atividade ho seguru.

Enkuantu, Komunidade Japaun liu husi Embaixadór Japaun iha Timor-Leste apoiu iha area Dezenvolvimentu ba projetu Edifísiu no sira seluk hamutuk 14, nune’e husu nafatin atu apoiu iha area sira seluk, tamba nesesidade sei barak presiza apoiu husi parseiru Governu no Ajensia Internasionál sira.

Sentru Saúde ne’e reprezenta pasu siknifikativu ida ba oin hodi hametin apoiu ba Komunidade sira iha área rural iha Munisípiu Lautém ne’ebé presiza liu asisténsia médiku.

Sentru furak ida ne’e sei fornese kuidadu, konfortu, no ambiente seguru ba pasiente sira no Inan isin-rua sira, tamba Sentru Saúde ne’ebé rehabilita ona ne’e inklui Sala Emerjénsia, Sala Partu, Sala Internamentu no Farmasia, ne’ebé fó asesu di’ak liu ba servisu Saúde ba ema hamutuk 27,317.

Entretantu, partisipa Serimónia Inaugurasaun ne’e partisipa másimu husi, reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém liu husi Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas, Sua.Eselénsia Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, Director Servicos Munisipál Saúde Lautém Em Exercicio Sr. Marshal Esteves, Directora Ezekutivo Action For Change Foundation Timor Leste no Chefe Centro Saúde Lospalos no funsionariu sira.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

𝗟𝗼𝗿𝗲, 𝗞𝗶𝗻𝘁𝗮-𝗳𝗲𝗶𝗿𝗮, 𝟲 𝗡𝗼𝘃𝗲𝗺𝗯𝗿𝘂 𝟮𝟬𝟮𝟲

Autoridade Munisípiu Lautém, liu husi Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas, 𝗦𝗿. 𝗙𝗿𝗮𝗻𝗰𝗶𝘀𝗰𝗼 𝗱𝗼𝘀 𝗦𝗮𝗻𝘁𝗼𝘀, hamutuk ho 𝗦𝘂𝗮, 𝗘𝘀𝗲𝗹é𝗻𝘀𝗶𝗮, Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, 𝗞𝗶𝗺𝘂𝗿𝗮 𝗧𝗲𝘁𝘀𝘂𝘆𝗮 ofisialmente hala’o inaugurasaun ba Edifísiu Ensinu Báziku Central (EBC) Coro-Asu, ne’ebé hetan bensaun husi Kategista Ministru Extraordináriu Reinaldo Noe, iha Postu Administrativu Lore, Munisípiu Lautém.

Selebra Serimónia Inaugurasaun ne’e organiza husi Fundasaun Domin no Amizade (FUNDAMOR), ONG lokál ne’ebé implementa projetu ne’e, ho partisipasaun husi pessoal no Komunidade sira.

Iha intevensaun, reprezentante Prezidente Autoridade Munisipál Lautém, Sekretáriu Munisipál Administrasaun no Finansas 𝗦𝗿. 𝗙𝗿𝗮𝗻𝗰𝗶𝘀𝗰𝗼 𝗱𝗼𝘀 𝗦𝗮𝗻𝘁𝗼𝘀, agradese ba Embaixadór Japaun iha Timor-Leste ne’ebé ho komitmentu boot hodi konstrui Edifísiu Eskola ida ba estudante sira iha Postu Administrativu Lore, atu nune’e estudante sira bele utiliza hodi hala’o aprendisajen atu bele garantia kualidade Edukasaun iha futuru.

Ho nune’e reprezentante Prezidente Autoridade Munisípiu Lautém husu ba Embaixadór Japaun iha Timor-Leste kontinua nafatin apoiu iha setor Edukasaun no Setor sira seluk iha Timor-Leste espesial iha Munisípiu Lautém liuliu iha Postu Administrativu Lore.

Tanba ida ne’e, nafatin husu ba estudante sira utiliza eskola ida ne’e ho didi’ak, ne’ebé Embaixadór Japaun iha Timor-Leste konstrui, atu nune’e motivador sira hanorin estudante sira iha kualidade, tamba futuru lidera rai ida ne’e presiza ema kualidade ho matenek.

Governu Japaun sente Orgullu tebes, hodi apoia no harii eskola foun ida ne’e, ne’ebé lori naran “Eskola Coro-Asu”, Komandante Coro-Assu nu’udar Veteranu ida ne’ebé respeitadu no brani tebes ne’ebé luta ho aten-barani ba libertasaun Timor-Leste.

Aleinde Konstrusaun Edifísiu Eskola ida ne’e Fundus asistensia mai husi Povu Japaun ba Povu Timor-Leste, ne’ebé implementa husi NGO Fundasaun Amijade Tamba Amor (FUNDAMOR), ne’ebé sala hamutuk Hat (4) inklui eskritoriu Professor/a.

𝙍𝙚𝙢𝙖𝙩𝙖

(𝙈é𝙙𝙞𝙖 𝙋𝘼𝙈-𝙇𝙖𝙪𝙩é𝙢)

© 2025 Autoridade Municipal Lautém